Julio ako prvý z nás vlastní plavby schopný model ponorky. V minulosti veľmi rád staval modely od začiatku až po finálny model naozaj sám ,ale pretože v súčastnosti nemá príliš veľa voľného času (za seba môžem povedať to isté), tak sa rozhodol pre jeden z modelov Nemeckého výrobcu Engel .Ked že dynamicky sa ponárajúcu ponorku SeaWolf už má a túžil po "ozajstnej" ponorke, tak sa rozhodol pre staticky sa ponárajúcu Akulu s dvoma piestovými záťažovými nádržami. Je to model sovietskej (v súčastnosti Ruskej) jadrovej ponorky s dĺžkou okolo 110m. Dlho sa pre ňu rozhodoval a keď ho stále aj po troch mesiacoch túžba vlastniť ju neopúšťala, oslovil kamaráta prajujúceho v susednom Rakúsku, s ktorého pomocou si ju kúpil. Stavebnica bola vo výbave TAES, čo znamená opisuje Julio: Snímač talku je štandardnou súčasťou stavebnice. Pri ponorení pod 1,8m riadiaca elektronika nádrží prepne nádrže do režimu vynáranie až do okamihu poklesu tlaku pod 0,18 atm. Označenie systému TAES zanmená, že k riadiacej elektronike nádrží je pripojený rozširovací modul s ďaľším snímačom externého tlaku (kalibrovaný presnejšie ako základný snímač vonkajšieho tlaku), ktorý reaguje kontinuálne na rozdiel tlaku a mal by v spojení s elektronikou nádrží byť schopný udržať ponorku v nastavenej hĺbke s toleranciou +/- 10 cm. Či je toho naozaj schopný sa mi v Neulengbachu nepodarilo dokázať - či mi bola moc veľká zima (ďakujem Rudovej Lucii za starostlivosť - udržovala ma pri živote teplou kávou), alebo som mu dával zlé povely, alebo nefungoval - neviem proste nešiel. Doplním ešte, že Akula je vybavená funkciou fail safe (pri strate signálu z prijímača sa automaticky vypustia nádrže a plavidlo sa vynorí na hladinu). Záťažové nádrže sú typu TA500 s objemom 500ml a osadeným motorom s menovitým napätím 6V a odberom 2,5A v hĺbke 2m (udáva výrobca). K modelu boli dokúpené dva voliteľné prvky a to zaťahovanie periskopov a možnosť vysúvať / sklápať + ovládať predné hĺbkové kormidlá .

Keď stavebnica dorazila, tak ako prvý začal Julio skladať stojan, aby bolo na čo položiť okrúhly (a neustále sa preklápajúci) trup ponorky. Všetko bolo bezchybné do chvíle, keď na zostavený stojan chcel položiť časť trupu a ten ako si nie a nie sedieť. Rozhodol sa teda premerať všetky rozmery a zisťil príčinu, ktorá bola naozaj prekvapujúca. Na stavebnom výkrese bola deklarovaná mierka 1:1 a Julio sa na to spoliehal, čo nemal robiť. Výkres bol totiž o 3,5 % menší. Nasledovalo zostavenie zadnej časti trupu a Julio sa nabrúsil viac než dosť keď musel vyrobiť priestor pre tiahlá a ovládacie páky ku kormidlám a zo stien laminátového trupu zbrúsiť 3 mm z pôvodných 5mm. Takže celý týždeň po večeroch mal o zábavu postarané so šmirglom a pilníkom v ruke aj keď na výkrese boli nakreslené všade dvojmilimetrové hrúbky stien. K modelu bol štandardne dodaný hliníkový plech k uzavretiu vodotesnej časti trupu s tesnením ktoré bolo z gumovej šnúry o priemere 3mm. Aby hliníková montážna paluba tesnila tak, bolo treba natrieť tesnenie vazelínou + dosť veľkou silou priťiahnuť 14 ks matíc M4. To sa mi nepáčilo, pretože som sa nevedeľ spolahnúť, či som ho dotiahol dostatočne silno, aby tesnil a tak som matice zbytočne preťahoval. Z tohoto dôvodu som vymenil gumovú šnúru za silikónové tesnenie - v kombinácíí s lexanovou palubou je hneď vidieť stupeň dotiahnutia matíc + miesta potencionálnych netesností. Podotknem, že na stránkach fy. Engel sa do nedávna zobrazoval nápis ktorý v preklade znamenal "modely v povestnej nemeckej kvalite" a dnes tam už tento nápis nenájdete a asi vedia prečo. Zaťahovací mechanizmus predných kormidiel je zaplavovaný vodou a funguje bezvadne. Periskopy sú namontované na doske z lexanu a pohybujú sa na dvoch mosadzných tyčiach a ich pohon je zabezpečený cez závitovú tyč s motorom a prevodovkou umiestnenými v suchom trupe pod vekom z Lexanu a koncové polohy sú ovládané mikrospínačmi. Výrobca udáva podhladinovú rýchlosť modelu cca. 10 km/h a pri rýchlom vynorení dokáže model naozaj vystreliť z vody ako skutočná ponorka. Julio má nachystanú aj kameru do modelu ale žial k jej montáži sa nikdy nedostal. To kvôli málu miestu, ktoré je v trupe ale presnejšie Julio: Nakoniec posúďte sami a tým nechcem povedať, že to nieje možné. Sú ľudia, ktorí zvládli aj toto nacpať do tohto stiesneného priestoru kóder + kameru + vysielač kamery a gratulujem šikovnejším ako som ja. Na nasledujúcich obrázkoch máte možnosť vidieť vnútorné usporiadanie a to pri celkovej dĺžke 1225 mm a priemere necelých 150mm je naozaj problém.

Julio nahradil pôvodnú vrtuľu, ktorá bola dodaná k stavebnici vyrábanou na objednávku, ale to opisuje ďalej sám ,kde aj píše o iných špecialitách stavby svojej Akuly.

píše Julio:

Maketovú vrtuľu mi robil známy modelár-maketár, závodník a rozhodca Peter Mikulka z Bratislavy na základe fotiek z amerického ponorkového časopisu - dodal ďalší kamarát - ponorkár Peter Žák. Ako máte možnosť vidieť, je veľmi šikovný. Pôvodná vrtuľa bola z mosadze - 6 listov, priemer 63mm. Nová vrtuľa je tiež z mosadze -7 listov, priemer 70mm, menšie stúpanie, na koncoch listov sú dokonca negatívy ako na skutočnej vrtuli.

Pôvodne som vyrobil kryt na vnútorný trup z plexiskla, ale staré-socialistické som už nemal, tak som kúpil v Baumaxe nové-kapitalistické. Rozdiel je v tom, že staré plexi bolo tvrdé a diery sa vŕtali pomerne dobre. Nové plexi je mäkké a STRAŠNE sa lepí na vrták aj pri VEĽMI citlivom vŕtaní /pri vŕtani diery priemeru 4mm vznikol v plexi kužel 7 na 5mm/. Použil som teda LEXAN, ktorý je skvelý materiál, pracuje sa s ním veľmi dobre, nelepí sa, no proste super. Ale je výrazne drahší ako plexi. Na ovládanie periskopov hore-dole som použil BELL - ov výrobok, tuším je to prepínač SPIN - naozaj si to už nepamätám. Konektor sa zasunie do prijímača a ovláda sa prepínačom z vysielača no -skvelá vec /pozdravujem p.Budínského/. V ponorke sú 2 sady akumulátorov : 5 - článok ako zdroj pre pohon a ostatné a 4 - článok ako prijímačový zdroj. Sám ENGEL neodporučoval použitie obvodu BEC z regulátora motora - ani sa nedivím. Prijímačové akumulátory musia kŕmiť 4 servá, modul TAES a spínač periskopov. Pôvodne som mal ako hlavný zdroj 5 - článok NiMH 7000mAh. Po dvoch rokoch /pri pravidelnej údržbe/ zmäkli a boli totálne nepoužiteľné. Na vybíjačke som z nich síce dostal cca. 6500mAh, ale nemali potrebnú tvrdosť - pre ilustráciu plne nabité ledva zvládli 2x nasať a vytlačiť vodu zo záťažových komôr, čo je VEĽMI málo. Tak som ich nahradil 5000 NiCd, tie sú v pohode. Najviac ma na tom nahnevalo /okrem otázky ďalších zbytočných nákladov/, že tieto akumulátory sú na samom spodku lode kvôli (nízkemu ťažisku) a celá kompletná výbava je nad nimi. No - dva dni roboty. Pri tejto príležitosti som nahradil aj prijímačové akumulátory. Momentálne tam mám 2400 NiCd. V ponorke sú celkove 4 servá /Futaba - mám k nim dôveru/. Dve sú v prednej časti a nie je ich vidieť /vysúvanie predných hlbkových kormidiel a riadenie ich sklonu/, ďalšie dve sú po stranách pred zadnou piestovou nádržou /smerové a zadné hĺbkové kormidlo/. Servo predných hĺbkových kormidiel je cez vysielač /Futaba FC16/ mixované so servom zadných hĺbkových kormidiel /kormidlá sa natáčajú proti sebe opačne - kvôli dynamike a následnému ohybovému odlahčeniu kormidiel/. Hnací motor nemá označenie ale podľa značiek na ňom vytlačených usudzujem, že je to asi Mabuchi 550HS. Je sprevodovaný do pomala prevodovým pomerom cca. 1:4,5. Regulátor na hnací el.motor je Hitec 30A, obojsmerný, brzda, BEC no proste to, čo som mal doma poruke s vhodnými parametrami /30A/.

 

To by bolo asi tak všetko, viac ma momentálne nenapadá. V prípade ďalších otázok ma smelo kontaktujte.

Nedá mi a mám tu potrebu spomenúť, že nesmierne sa mi páči kamufláž modelu, ktorá je v matnej šedej farbe a Julio neurobil zásadnú chybu ako podaktorí modelári, ktorých som mal možnosť spoznať v Neulengbachu . Chybou v ich prípade bolo to, že v snahe spraviť model maketovým a vyobraziť patinu /zub času/ dorobili na model stekance po hrdzi, ktorá vychádza z otvorov nad čiarov ponoru. Všetko by bolo v poriadku len na jeden detail a síce ten, že stekance musia končiť na čiare ponoru a nesmú pokračovať do časti kde je plavidlo vždy pod vodou.

Na koniec by som ešte spomenul, že tento model nepatrí určite medzi najlacnejšie a iba základná stavebnica so systémom TAES vyjde na necelých 1000 EUR, výsuvné periskopy a sklopné predné kormidlá na 150 EUR za každý prvok. A preto sa nemožno Juliovi diviť že sa s týmto modelom nevydá jazdiť na jazero, ale iba a zásadne do bazéna.

Chcel by som ešte doplniť, že najnovšia ENGELOVA ponorka - nemecký typ VII je po stránke povrchového vypracovania trupu naozajstou lahôdkou (ale nie som si istý či nemám dodať "zlaté slovenské / české ruky"). Cena cca 2000 ,-EUR.