V novom roku, teda v tom minulom, sa nám dostala do rúk táto milá malá retro klasika. Chopil som sa teda stavby tohto pekného daru od spoločnosti Modela.eu, ktorá obnovila výrobu stavebníc Korál a Melodie a spolu s vlajkovou stavebnicou Risk F1 ich darovali nášmu klubu.
Trochu predstavenie na začiatok:
Dĺžka modelu je 417mm, šírka 152mm hmotnosť originálneho modelu poskladaného odhadujem okolo 400g. Prečo odhad hmotnosti? Model je navrhnutý zrejme pre triedu EX500 čo je súťažná kategória lodných modelov, ktorá nie je nijako riadená (tých pravidiel tam je samozrejme viac, ale toto je najzásadnejšie). Kormidlo sa manuálne nastaví na štarte a v tej polohe zotrvá po celú dobu jazdy. Neskôr sa ukázalo, že mám fakt „super“ odhad plne naložený model má totiž 482g.
Ďalším faktom je, že model je stále navrhnutý pre motor z čias Československa IGLA na „ploskú“ 4,5V baterku. Napriek tomu že baterku možno stále zohnať v obchode, motor už žiaľ nie.
Netreba ale zúfať, všetko sa dá keď sa chce a ani to moc nebolí.
Treba pochopiť, že v dobe, kedy trieda EX vznikla a rovnako aj tento model, nebolo zrovna z čoho vyberať a vlastniť rádiostanicu na ovládanie modelu nebolo ľahké ani lacné.
Čo našťastie v dnešnej dobe už neplatí, všetko je dostupné a za priaznivé ceny.
Preto si nemyslím že by kategória EX ešte niekoho oslovila, i keď začať sa dá aj takto, sám som toho príkladom.
Prerobenie modelu na RC, čiže na ovládanie, nie je nič komplikované a zvládne to každý, kto už má nejaký ten začiatok za sebou alebo osobu, prípadne krúžok k dispozícii.
Môj názor znie že by sa mohla predávať aj rozširujúca sada s návodom, ide hlavne o ten návod, a trošku materiálu naviac by sa zišlo, nakoľko sa s ním pracuje dobre a jednoducho.
Stavebnica obsahuje všetko potrebné: materiál na stavbu, hriadeľ a puzdro, lodnú skrutku, kormidlo, polepy a lepidlo!!!!!! Pribalené lepidlo beriem ako obrovské plus, netreba sa zamýšľať, ktoré je na daný materiál vhodné. No aj tak odporúčam jednu tubu sekundového lepidla, aj napriek faktu že originál lepidlo schne ozaj rýchlo, smrdí po toluéne, takže lepiť len v odvetranej miestnosti. Táto stavebnica obsahuje rozširujúcu sadu deluxe, ktorej obsahom sú pochrómované doplnky a laserom vyrezaný pekný stojan s logom Modela.
Takže, krabicu už máme otvorenú, už sme sa dostatočne vytešili, poďme stavať.
Najľahšie je postaviť trup – ten je totižto už hotový výlisok, stačí ho vybaliť.
Existuje viacero ciest, ako dostať nakreslené diely z priložených plátov. 1 lupienkovou pílkou:
Síce nie som začiatočník, ale s tou pílkou mi to nikdy nešlo nejak rovno, naviac vzniká pri tom množstvo neporiadku a diely treba zabrusovať a tým vznikne len ďalší neporiadok a prach a my chceme stavať, nie upratovať. Totiž nie každý má luxus v podobe garáže, dielne, pracovnej miestnosti kde by sa mohol dostatočne vyblázniť z brúskou. V mojom prípade postačila stolička a kempingový stôl za 11eur v akcii nemenovaného športového obchodu.
Preto som zvolil vyrezávanie žiletkovým nožom tzv. orezávatkom, to pochopia aj v nemocnici keď budú šiť otvor vzniknutý v nohe, takže opatrne!!! Čepeľ musí byť kvalitná, ja používam kalenú KDS a minul som asi pol čepele, s tesco by som minul asi tak dve balenia.
Diely som vyrezával v obývačke pred telkou, išlo to pekne. Najprv prvý rez tzv. vodiaci(moc netlačiť), ide to aj silnou ihlou a potom 2-3x trošku pritlačiť a diel bol vonku. Nejaká pracovná doska je samozrejmosťou. Rovné diely podľa kovového pravítka, prípadne hliníková lišta a pod.
Po vyrezaní sa diely dajú pekne začistiť ostrím noža, s materiálom sa naozaj dobre pracuje.
Ide to aj brusným papierom, ale opäť sme u prachu a upratovaní.
Treťou možnosťou sú väčšie nožnice, nie síce na každý diel, ale uľahčí a urýchli to prácu. Len treba opatrne aby sa daný diel nezdeformoval! Čiže len tie menšie kusy.
Do vylisovaného trupu som vlepil základné rebrovanie a boky kabíny, tu sa oplatí rada z návodu a trup prilepiť k stojanu páskou. Treba si ustrážiť sklon bočných plastov, aby boli pekne súmerne, mne sa totiž stalo že diel 16 a 31 nelícoval a musel som to pracne opravovať.
Zlepené puzdro pre kormidlo som najskôr nalepil ku dnu a k zadnej prepážke a až potom navŕtal otvor do trupu (zvnútra). Tu ale pozor! Puzdro je zámerne navrhnuté tak, aby kormidlo išlo otáčať ťažko a tým držalo smer bez ovládania, prevŕtaním sa vôľa zväčší, čo je žiadúce práve pre ovládanie na diaľku, nie bez neho.
S puzdrom na hriadeľ, to bolo trošku horšie, nakoľko tu som zvolil sekundové lepidlo. To mi buď zatieklo do ložisiek alebo ich deformovalo, netuším, každopádne hriadeľ v ňom nešiel otáčať rukou. Vyriešil to lapovací vrták na 3,0 mm. Treba použiť na to pribalené lepidlo, rozotierať to špáradlom a ložisko by som z vnútornej strany jemne namazal. Hriadeľ pasuje do pripraveno prelisu až tak dobre že som nevedel dostať lepidlo pod hriadeľ. Lepidlo som teda nalial zhora vo väčšej vrstve na jednu stranu a otáčaním som čakal až sa ukáže na druhej strane, podarilo sa spoj drží pevne a neprepúšťa vodu a to je základ, ja som puzdro zachytil ešte malou podperou z vnútra, v návode je taký malý trojuholník z vonkajšej časti plášťa trupu. Ja som ho vynechal z (pre mňa) estetických dôvodov.
Motor som zvolil nejaký no name motor z aliexpressu. Je to motor s rotačným plášťom, je funkčný, malý, lacný ale hlavne doma v poličke úplne postačí aj motor speed300, prípadne jeho ekvivalent.
Pre istotu som vyrobil aj chladenie, aj keď nepredpokladám také zaťaženie , že by bolo treba chladiť, ale predsa len, ako sa vraví, lacné čínske 😀 Nebolo ani potrebné vymýšľať spešl super uchytenie.
(EDIT: z praxe sa nakoniec ukázalo, že chladenie potrebné je)
Prepážka č. 4 je kolmá na os hriadeľa. Len otvory na skrutky treba pred vlepením navŕtať a v rámci šetrenia nervov som motor namontoval skôr, ako som zalepil prepážku. Hriadeľ som lepil pevne spojený s motorom aby boli pekne v jednej osi. Gumenej spojke moc neverím preto som doobjednal spojku pevnú. Prepážku pri motore je potrebné vystužiť. V mojom prípade na to slúži uloženie akumulátora.
Potom už to išlo hladko, predná kapota a bočné lišty. Ak plánujete osvetlenie prístrojovej dosky, netreba zabudnúť najprv natiahnuť kábliky, aby ste neháčkovali ako ja a samozrejme vyústenie vody z vodného chladenia, čo nie je nič iné ako kúsok hliníkovej rúrky. Môže byť aj plastová, mosadzná a pod.. s hliníkom sa ľahšie pracuje.
Nasávanie vody pre chladiaci okruh je riešený kolmým vyvedením trúbky tesne za lodnú skrutku v jej hornej časti, koniec skosený pod uhlom 45 stupňov. Toto riešenie funguje spoľahlivo už dekády.
Prišiel čas na rezanie sedadla a horného krytu. Tu prichádza na rad opäť hrubá ihla. Po obvode stačí pár krát „poškrkať“ a diel je vonku, ide to naozaj ľahko. Náročnejšie je už skrátiť sedačky po krajoch, aby sedadlá pasovali presne medzi bočnice. Tu odporúčam radšej nechať viac a postupne dobrusovať, brať do úvahy aj rozdielny sklon bočníc, ako v mojom nešťastnom prípade. Ale nakoniec pasujú perfektne.
Spôsobov, ako a kde uchytiť servo, je niekoľko. S kolegom Romanom sme zvolili schválne odlišné cesty.
Pôvodne je batéria uložená úplne vzadu. Tam je však vlepená trúbka pre vodné chladenie. Aj skúsený modelár musí dať na radu druhého modelára, preto informácia typu „koral s výkonným motorom sa má tendenciu stavať na zadné a preto akumulátor musí byť čo najviac vpredu“, nie je vôbec na zahodenie. V opačnom prípade čaká takéhoto modelára prestavba, čo nie je motivujúce. Preto som umiestnil akumulátor až k motorovej prepážke.
Akumulátor som vyrobil z dvoch starých reklamných powerbaniek, odkiaľ som vypitval dva články typu 18650 s kapacitou 2000mAh, tie by mali postačiť na cca hodinovú svižnú jazdu, čo je až až. Uchytený je suchým zipsom.
Osadenie prijímača a regulátora nehrá až takú veľkú rolu v tomto prípade, akurát je dobré aby regulátor obtekal vzduch kvôli chladeniu. Pri tomto výkone nie je potrebne vodné chladenie regulátora.
Pre spojenie serva a kormidla som vyrobil tiahlo z mosadznej trúbky a oceľového drôtu. Stačil by aj samotný drôt, no ten by musel byť priamy a keďže páky nemám v rovine, potreboval som urobiť „schod“.
Pre určenie kde a aký veľký priechod prepážkou treba urobiť pre tiahlo, poslúži papierová páska a fixka. Kde si zaznačíme pri chode serva odkiaľ pokiaľ sa tiahlo pohybuje, následne zaznačíme na prepážku a hotovo.
Vlepenie prepážky 16 je dobre urobiť tak, že si ju najprv páskou prilepíme o vrchný kryt a potom do trupu, nezabudnúť zabrúsiť spodnú hranu do potrebného uhlu.
Poďme to dokončiť, ďalšie modely čakajú.
Chcel som aspoň trošku krajší interiér, ale keďže u takto jednoduchého modelu veľa možností nie je, tak aspoň niečo – prístrojová doska. Potiahol som ju mahagónovou dyhou (pekné by to bolo aj s hliníkom z pivnej plechovky (áno materiál sa nekupuje len v modelárskom obchode, máte ho aj doma). Budíky som urobil z mosadzného plechu, navŕtal otvory 6mm a podlepil fóliou zo zvyšku okna.
Budíky som vytlačil na kancelársky papier a prelepil ďalšou vrstvou fólie. Na čo by to všetko bolo, keby to nesvietilo? Takže dve žlte diódy a výsledok? Posúďte sami.
Navigačné (pozičné) svetlá: zelené na pravú stranu, červené na ľavú stranu, domčeky na svetlá som kúpil už hotové na modelárskej akcii, osadil diódami patričnej farby a predradným rezistorom. Biele svetlo som vyrobil z diódy a tenkej plastovej rúrky. K spínaniu používam servo regulátor, jednak je to asi najlacnejší RC spínač a po druhé, viem ovládať aj jas osvetlenia (čo je celkom zbytočné, ale môžem sa tým chváliť).
Pre pokračovanie sú už iba dve cesty, nalepiť hnedé pasy po krajoch, alebo lakovanie, tu je potrebná najprv vrstva primeru, čo je vlastne taká spojovacia vrstva, aby lak na plaste pekne a dlho držal. Použiť sa môže akákoľvek farba v spreji, no na trup a väčšie plochy je lepší ten, kde je napísané autolak.
Ja som sa rozhodol (ako inak) ísť tou komplikovanejšou cestou, takže tmelenie, brúsenie, striekanie, olepovanie, čistenie, opravovanie podtečenej pásky… a tak dookola, dajte tam radšej tu pásku 😀 Ale aby sme s Romanom nemali identické modely potreboval som iné farebné prevedenie (nie, že by som nemal čiernu pásku 😀 ).
S pribalenými vodnými nálepkami som mal ozaj problém. Neviem, či bola chyba v nálepkách alebo vo mne, ale nálepka s číslom praskla okamžite po vložení do vody, nápis korál sa začal trhať pri snahe stiahnuť ho z papierika na model a to aj napriek tomu že išiel naozaj hladko. Našťastie sa potrhal po celých písmenách tak s troškou námahy som ho na modeli zrovnal, s tým číslom som už toľko šťastia nemal to sa potrhalo na malé elementy pri každom pohybe.
Nemal by som to vyzrádzať, ale na jazdné vlastnosti to vplyv nemá 😀
Spolu s Romanom sme sa rozhodli že sa odlíšime od „štok“ verzie a dáme si čísla 11 a 12. A tak som vyrobil nálepky vlastné.
Čo záverom? Korál je naozaj pekný a jednoduchý model, s jeho farebnou úpravou to však netreba preháňať, v jednoduchosti je predsa krása. Určite je vhodný pre začiatok, je jednoduchý na stavbu, ale človek sa aj čo to o stavbe naučí. Viem, že obchody sú dnes preplnené hotovými modelmi, kde vrchol modelárskeho umenia je vedieť rozbaliť krabicu, ale pocit pri pohľade na vlastný výtvor to určite nenahradí. Postaviť sa dá pri silnej motivácii za víkend až dva (základný model bez laku), po večeroch za pár týždňov, v mojom prípade to bol rok a pár týždňov 😀
