7-ma Európska Regata pre diaľkovo riadené modely ponoriek

autor: Roman Pastorík

fotky do albumu poskytol Petr Jašek, Miroslav Kostroun, Peter Mistelbacher, Christian Mikulics a autor

ĎAKUJEME

vážený priatelia, kamaráti

dva roky ušli ako voda a my sme sa opäť partia nadšencov RC ponoriek stretli na obvyklom mieste na južnom svahu pod Malými Karpatmi v Bratislavskej mestskej časti Rača, tam kde začína kraj dobrého vína a jedla a myslím tým Malokarpatskú vínnu cestu. Stretlo sa nás sedem národností a návštevou nás poctili traja nový účastníci, každý z inej krajiny a dovedna bolo prezentovaných 15 úplne nových RC modelov ponoriek. Termín podujatia tentokrát platil ten, ktorý sme oznámili ešte pred dvomi rokmi a potvrdili aj minulý rok v Rakúskom Neulengbachu.

—– čo podujatiu predchádzalo…

Každé podujatie vyžaduje prípravy vopred a nebolo tomu inak ani tento rok. Okrem administratívy je tou príjemnejšou stránkou výroba cien a tak aspoň jedna foto zo zákulisia príprav.

Trošku sme ako organizátori pred podujatím museli zabojovať už za avizovaný termín. S našou požiadavkou o prenájom areálu kúpaliska práve posledný prázdninový víkend nebola mestská organizácia STaRZ zrovna nadšená. Sezóna bola už teraz na rozdiel od ročníkov minulých na všetkých kúpaliskách v hlavnom meste predĺžená do polovice septembra a bude tomu tak aj v budúcnosti. Vedenie na čele s pánom riaditeľom nás ale vypočuli a našej požiadavke vyhoveli, nakoľko sa jednalo o dlho avizované podujatie hlavne v smere k účastníkom. Taktiež vedenie ocenilo a vyzdvihlo zámer a význam tohoto podujatia ako aj naše nasadenie čo nás samozrejme teší. Touto cestou ĎAKUJEME celému vedeniu STaRZ v mene našom, ale aj všetkých zúčastnených za ústretový krok voči nám všetkým modelárom.

Čo nás veľmi milo prekvapilo boli nové sociálne zariadenia a vhod prišlo aj to, že bazén bol udržiavaný strojníkom počas celej Sub-Regatty a tak bol čistý a vždy cez noc vysávaný mini robotom. Keďže podujatie musíme vždy stihnúť pred oslavou vína a vinohradníctva pred Račianskym vinobraním, tak s najvyššou pravdepodobnosťou nasledujúci ročník bude cez víkend 5. – 6.9.2026. Na záväzný termín si však budeme musieť počkať do prvého kvartálu roku 2026.

Podporila nás aj miestna časť Rača ako vždy bezplatným zapožičaním stolov a lavíc za čo sme skutočne veľmi vďačný. V budúcnosti privítame ak bude podujatie propagované aj v kalendári podujatí mestskej časti. Vítané sú najmä deti a dorast. Jedným z cieľov tohoto podujatia je pritiahnuť ich záujem aj možno touto formou k zákonom fyziky, vzbudiť záujem o techniku či nasmerovanie k mechanike a aj manuálnym zručnostiam.

registrácia po novom už aj online…

V klube sme po prvý krát predstavili pre Sub-Regattu organizačnú novinku a to, že účastníci mohli využiť registráciu online na našej stránke v slovenčine a angličtine. Stačilo vyplniť jednoduchý dotazník a všetky pre nás potrebné informácie sme dostali rovnako ako aj účastníci svoje potvrdenie každý do svojej mailovej schránky. Táto novinka odľahčila nás ako organizátorov a prispela k prehľadnejšej štartovnej listine. Použitá bola asi na 60 %, ale veríme že do budúcna bude mať stúpajúcu tendenciu. Spolupráca s hotelom BIVIO v susedstve bola na vysokej úrovni a pred-rezerváciu vo februári využilo hneď niekoľko modelárov, ktorý si to vedeli „vyklikať“ hneď cez spomínaný formulár. Ďakujeme tímu hotelu za skvelú spoluprácu. Spokojnosť bola vynikajúca.

— 29. – 30. augusta, už sa to blíži – chystáme a staviame …

Vo štvrtok popoludní sme privítali prvých troch účastníkov z Českej Republiky a títo kamaráti nám veľmi pomohli s prípravou areálu a rovnako pri jeho uprataní v nedeľu a pondelok. Menovite Pavel Kostka, Petr Jašek a Mirek Kostrun patrí vám naše veľké veľké ďakujeme za vaše nasadenie a ochotu pomôcť.

V piatok doobeda sme vybavili ešte nákupy, popoludní dovoz lavíc so stolmi a doladenie detailov no a ani sme sa nenazdali a vítali sme ďalších účastníkov. S niektorými sme sa videli po roku a s inými po dvoch. Večer pred zotmením sme tradične narazili sud „Bernarda“ a zapálili gril. Sedeli sme dlho pri témach všetkého druhu.

Grzegorz Jermołaj z Poľska si minulý rok v Neulengbachu zaobstaral túto retro spomienku Melodie od MODELY a tak ju postavil a priviezol sa pochváliť aj ňou.

—– zahájenie v sobotu 31.8.2024

Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a teploty s deviatou hodinou začali pozvoľne stúpať. Po príchode všetkých účastníkov sme spoločne zahájili podujatie a otvorili tak VII. ročník Sub-Regatty na Slovensku.

Pri teplotách keď teplomer atakoval po oba dni 34 °C bolo prezentovaných dovedna 67 modelov a prinieslo ich spolu 22 modelárov (počítané bez nás usporiadateľov).

S radosťou tak môžeme skonštatovať že podujatie má stúpajúcu tendenciu a potenciál rásť, čo nás veľmi teší. Modelov bolo viac ako miesta pod prístreškami a tak vystavené ste ich mohli vidieť aj v tieni pod borovicami pri vstupe, kde podľa manželiek modelárov bolo príjemne, pofukoval tu letmý vánok a nebolo tak horúco ako v stanoch. Nabíjanie a servis samozrejme modelári robili v hlavnom suchom doku a aj tu platilo, že ochota kolegov vyjsť v ústrety a zdielať miesto bola nespochybniteľná. Na ďalší ročník však vzhľadom na tieto skutočnosti musíme rozšíriť zastrešenú plochu vrátane stolov a lavíc, lebo počasie nemusí byť k nám vždy tak zhovievavé ako tento rok a aj keď sa nám to teraz prepieklo, tak nabudúce už nemusí.

Pohľad na panel kanálov a štartovnú listinu. Vpravo pribudol „kapitánsky totem“ kde každý modelár mal na štipci na prádlo nalepenú nálepku s menom, vlajkou a štartovným číslom. Tieto štipce mali mať kapitáni pripnuté na svojich RC vysielačoch, aby medzi sebou vedeli o koho sa jedná a tak mali aj prehľad, ktorí z nich jazdia na rovnakých frekvenciách a kanáloch, aby nedochádzalo k rušeniu.

realita bola iná 😀 no hádam sa to zlepší

ŠTARTOVNÁ LISTINA

Vo svojom príspevku sa pokúsim postupne predstaviť najmä modely o ktorých som zatiaľ nepísal vo svojom článku z pred dvoch rokov a tak nadviažem na sériu, ktorú som vtedy začal.

Christian Albrecht z Nemecka bol u nás po druhý krát a stavia zmenšeniny menej známych a hlavne málo sériových modelov ponoriek a tak patria k tým, ktoré hodno obdivovať, študovať zákulisie ich vzniku a nasadenia.

Na foto Christian vpravo prepožičal svoju NR-1 mladej kapitánke. Ozaj jej to išlo a mala cit. Krásne gesto Christian, ďakujeme. Priniesol ešte ponorky Euronaut, Spiggen II. a Narwal.

Christianovú ponorku NR-1 som spomenul v článku SubRegatta 2022

Narwal – ďalšia zaujímavá ponorka. Ten sa začal koncipovať v roku 1987 ako Orca odvodený od slovného spojenia nemeckej námornej elektroniky STN Systemtechnik Nord (neskôr STN Atlas Elektronik). Orca bola veľmi podobná finálnemu dizajnu, ale bola rozpoznateľná podľa nízkej skrčenej konštrukcie a veľkých horizontálnych stabilizátorov. Zvonku by sa zdalo, že vnútorné usporiadanie už bolo podobné finálnemu Narwalovi.

Západonemecká „Trieda 740/03“ Narwal Unterwassertransportgerät, UWTG bol skonštruovaný a prevádzkovaný v utajení v posledných dňoch studenej vojny. Bol navrhnutý ako transportný pre „Kampfschwimmers“, teda pre bojových plavcov špeciálnych síl nemeckého námorníctva. Nasadený bol pozdĺž pobrežia Baltského mora pre spravodajské misie.
Narwal bol spustený na vodu v Kieli v roku 1989 a slúžil až do polovice 90. rokov 20. storočia, pričom prvýkrát bol verejne predstavený v októbri 1996. Narwal je často označovaný aj ako Orca.

Oficiálne sa hovorí, že bol postavený iba jediný prototyp, ale existujú dohady, že bol postavený aj druhý exemplár. Existencia a osud druhej lode sú však predmetom špekulácií. My však vieme, že Christian celkom určite predstavil tretí veľmi úspešný exemplár.

Spiggen II. a Narwal vedľa seba

Spiggen II. patrí pre zmenu k najmenším ponorkám Švédskeho námorníctva. Používala sa predovšetkým ako cvičné plavidlo pre cvičenia protiponorkového boja simulujúce nepriateľskú ponorku.

Do služby bola zaradená v roku 1990. Ponorka bola riadená dvojčlennou posádkou, ktorá mohla sedieť vedľa seba v kokpite. Nebola vybavená žiadnymi torpédami, ale v prípade vojny by mohla byť použitá na sabotážne alebo prieskumné misie. Štrnásťdňová výdrž bola na ponorku tohto typu impozantná. V roku 2013 bola vyradená z prevádzky a je vystavená v prístave vo Švédskom Töre. Mali sme ju možnosť vidieť v Bratislave aj v roku 2022.

László Benkó z Maďarska je neodmysliteľnou súčasťou podujatí ako u nás v Bratislave tak aj v Neulengbachu. Pravidelne reprezentuje Maďarsko na stretnutiach a okrem ponoriek mu to ide aj s loďami na parný pohon ako vidno práve na fotke z nedeľného dopoludnia. Lászlo priniesol tri ponorky. Baracuda, LosAngels v mierke 1:96 a Typ XXI v mierke 1:40

O Lászlových ponorkách som písal v článku SubRegatta 2022 a tak teraz pridám iba zopár aktuálnych fotiek.

László túto ponorku Typ XXI vyrobil od základu sám a to vrátane kopyta a následne trupu z laminátu. Nejedná sa teda o žiadnu stavebnicu, ale poctivo postavenú ponorku. Lászlo máš náš obdiv.

Jacek Bieda z Poľska na foto drží novinku ORP SOKÓŁ. Priniesol okrem už známych ponoriek U 155 ex DEUTCHLAND r.1918, U 14 ex CURIE r.1915 a HAJEN r.1905 aj štyri nové…

Britskú ponorku X – CRAFT, Japonskú ponorku Typ A, Japonské torpédo – KAITEN – 10, Poľskú ponorku (ex Britskú) – ORP SOKÓŁ, Britskú ponorku CLASS – U

ORP Sokół ( N97) – bola ponorka poľského námorníctva v exile počas druhej svetovej vojny . Ponorku postavila lodenica Vickers Shipbuilding and Engineering Ltd. Kýl bol položený 9. decembra 1939 v
Barrow-in-Furness / Anglicko . Ponorka bola pôvodne určená pre Kráľovské námorníctvo ako HMS Urchin (N97) , no krátko po dokončení bola odovzdaná Poľskému námorníctvu . ORP Sokół, podobne ako jej sesterská loď Dzik, operovala najmä v Stredozemnom mori. ORP Sokół a ORP Dzik sa nazývali aj hrozné dvojičky.

Kaiten – 回天 (doslovný preklad: „Otáčanie neba“, bežne prekladané ako „obrat nebeskej vôle“, „nebeský otriasač“) boli torpéda a samovražedné plavidlá s posádkou, používané japonským cisárskym námorníctvom vo finále. etapy druhej svetovej vojny. Výskum prvého Kaitenu sa začal vo februári 1944, 25. júla toho istého roku nasledoval prvý prototyp. Do 1. augusta bola zadaná objednávka na 100 kusov.

X-CRAFT – Trieda X bola trieda diesel-elektrických miniponoriek britského kráľovského námorníctva z obdobia druhej svetovej vojny. Využívané boli najmä na napádanie nepriateľských plavidiel pomocou na dno ukladaných náloží. Ponorky sú známe najmä svojím úspešným útokom na nemeckú bojovú loď Tirpitz. Okrem miniponoriek základného modelu X boli vyrábané ešte cvičné miniponorky subverzie XT a mierne zväčšené miniponorky subverzie XE, ktoré boli určené na nasadenie proti Japonsku. V 50. rokoch bola postavená ešte trieda Stickleback, ktorá konštrukčne úzko nadväzovala na miniponorky typu XE.

Marcel Böhlke z Nemecka priniesol svoj Seawolf od Robbe prerobený na statický ponor. Mali sme ho možnosť vidieť v Rači aj minulý ročník.

Detlef Franke z Nemecka zobral svoje tri ponorky a to USS Albacore, Seawolf a U-Kreuzer

o jeho ponorkách som písal v článku SubRegatta 2022 no vrátim sa k zaujímavému technickému riešeniu ktoré mi Detlef predstavil v U-Kreuzer.

U-Kreuzer ma zaujal ponornou nádržou riešenou bez závitovej tyče a celý vtip spočíva v tom, že piest je dostatočne široký na to, aby sa nevzpriečil a je osadený na každej starne gumovými O-krúžkami. Voda je následne vháňaná dnu do nádrže zubovým (no možno použiť aj peristatické) čerpadlom a vzduch pri nasávaní vody je z druhej strany piestu tlačený do tesného trupu čím vzniká želaný pretlak. Detlef mi ukázal ešte jednu vychytávku a aby trup nemusel po každé otvárať tak na jeho dve vonkajšie veká zabudoval venily ktoré dokáže po plavbe otvoriť a vháňa do nich vzduch po dobu jednej hodiny obyčajným zubovým čerpadlom a tak dokáže spoľahlivo od-vetrať tesný trup a odtsrániť prípadný kondenz. Navyše pri nabíjaní akku (ak by boli NiCd) takto spoľahlivo odvetrá aj neželané plyny vznikajúce pri nabíjaní, čím sa predíde prípadnej korózií kovových súčiastok v tesnom trupe.

Oto Gerža z Českej Republiky na fotke s doposiaľ ním postavenou najväčšou ponorkou 3D tlačou Typ XXI. Priniesol túto a ešte jedu menšiu XXI a okrem nich aj Seehund, Skipjack, Triedu 206A v dvoch mierkach, UB-1 a UB-16

Oto kreslí a konštruuje modely ponoriek v 3D programe a následne ich aj vyrába pomocou 3D tlače. Viete si u neho zakúpiť aj iba 3D dáta pre konkrétny jeden exemplár modelu ponorky a následne vytlačiť na 3D tlačiarni. Oto ponúka k ponorkám aj leptané paluby a detaily rovnako ako aj nálepky a dnes už aj vysokokvalitné tlačené diely resinovou tlačou doplnkov ako protilietadlové zbrane a iné detaily.

Na fotke v popredí ponorka Triedy 206A čo je vlastne modernizovaná verzia Trieda 206 ktorej modernizácia prebehla v 90-tych rokoch na 12 kusoch. V skutočnosti disponuje modernejším sonarom a elektroniku a je v službe aj v súčastnosti. Oto ju postavil v mierke 1:35. Vedľa nej obria Typ XXI tiež v mierke 1:35 s dĺžkou trupu takmer 2 metre z obdobia II. sv. vojny. Tu je vidno aké boli nemecké oceánske ponorky triedy XXI obrovské.

v pozadí Seehund v mierke 1:12 (o tejto ponorke som písal v roku 2022) a v popredí Typ XXI v mireke 1:48

v pozadí ponorka UB-1 v mierke 1:30 (o tejto skutočnej ponorke som písal v roku 2022) a v popredí U-2363 Typ XXIII v mierke 1:35 (o Type XXIII ako skutočnej ponorke som písal v roku 2022)

(i) Ponorku UB-1 sme dostali od Ota na test a s Dušanom budme stavať dva exempláre pomocou 3D tlače. Určite sa môžete tešiť na jej recenziu a plavebné skúšky.

Rudolf Grahammer z Rakúskeho klubu IGU Austria (na fotke vľavo s kolegom Christianom Mikulicsom) priniesol Typ VIIC OTW v mierke 1:35, Nautilus Engel v 1:32 a novinku, obriu Typ XXI so systémom stlačeného vzduchu v miereke 1:30

Typ XXI v mierke 1:32 je vybavená dvomi kompresormi a súčasťou sú aj dve trimovacie nádrže, každá o objeme 500ml pričom hlavná ponorná nádrž má 2,2 Litra. Pre pohon slúžia dva Bruschless (hovorí sa im aj striedavé) motory. Doba výstavby trvala zhruba dva roky. Na videách je vidieť pneumatické vysúvanie periskopov a v prednej časti aj otváranie krytov torpédometov.

Nautilus je fiktívna ponorka z románov Julese Verna – Dvadsaťtisíc míľ pod morom (1870) a Tajuplný ostrov (1874), kde jej veliteľom bol kapitán Nemo. Spisovateľ ju pojmenoval podľa ponorky Nautilus – Roberta Fultona.

Na ponorke zo stavebnice firmy Engel si dal Rudi ozaj veľmi záležať a keď vám prezradím že použil 8500 nitov a nanovo ich implementoval do trupu tak mi neuveríte no fotky hovoria za seba. Kvalita akou bola stavebnica vyrobená podľa Rudiho bola “NEUSPOKOJIVÁ” a skrátka sa mu to nepáčilo a tak sa pustil do prerábky. Zmeny dostal aj tlakový trup, lebo pôvodný  nebol časom v najlepšej kondícií a netesnil. Fotky pred a po úprave máte možnosť vidieť nižšie na konci odseku a patria k Rudiho súkromným. Celá prestavba trvala asi jeden rok. Hrdza ktorú je vidieť na povrchu je ozajstná a prelakovaná.

Peter Horvath z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol tri ponorky. Okrem dynmaickej ponorky Seawolf od Robbe s ktorou minulý rok vyhral 3. majstrovstvá Európy ponoriek aj ponorku NEPTUN od Thunder Tiger. Na fotke je v popredí vidieť jeho ponorku U-1202 Typ VII/C 41 Nemeckej Kriegsmarine z II. sv. vojny a práve tu priblýžim viac.

Ponorky typu VII tvorily po dobu II. svetovej vojny jadro nemeckých ponorkových síl. Podnikly cca 2600 bojových plavieb a potopily 190 vojnových a 1175 obchodných lodí. Utrpely však tažké straty. Potopenýcho ich bylo okolo 400, přičom na nich zahynulo 22 000 námorníkov (73% celkových strát nemeckých ponorkárov).

Model U-1202 Typ VII/C 41 je stavebnica firmy Schaffer

Uzáver tesného trupu ponorky je riešený so štyrmi krytmi z plexiskla o hrúbke 3 mm s tesniacim o-krúžkom. Skrutky sú závitu Nirosta M3 a maticami.
Horná paluba je s odnímateľnou vežou. Osvetlenie je možné zapnúť: LED pozičné svetlá červeno/zelené a biele kormové svietidlo na veži biele horná paluba je osvetlená bielym lampášom.

Hans Hofmann z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol ponorku U9, Class 205

Hansa Hofmanna hádam neje nutné extra predstavovať a jeho meno je známe hádam všetkým modelárom ktorí sa zaujímajú o RC modely ponoriek. Prezident Interessengemeinschaft Modell U-Boote Austria a aj šéfredaktor ich klubového časopisu „Turm ist Raus“ má toho niekedy naozaj vyše hlavy a venuje klubu takmer všetok svoj voľný čas. Na samotné ponorky tak moc času nezostáva, ale napriek tomu Hans zopár ponoriek vlastní.

Jednu priniesol aj k nám. Ako Hans sám povedal túto ponorku kúpil už ako použitú. Preto poprosil klubového kolegu Christiana Mikulicsa, aby mu ju celú otestoval a zreštauroval v nej aj elektroniku.

Ponorka triedy 201/202 vtedajšej nemeckej BUNDESMARINE

Petr Jašek z Českej Republiky na fotke vľavo s kolegom Mirkom Kostrounom

Petr priniesol so sebou tri modely. Žltú 212 Todaro, Ghadir (na fotke v pozadí na ľavo) a minuloročný model ponorky CV-707 Vessiko (na fotke za Mirkovym Gatom) a práve k nemu trošku obsažnejšie…

CV 707 Vesikko je prototyp U-bootu typu II., ktorý zkonštruovala nemecká konstrukčá kancelária v Holansku pre Fínsko. Nemci mali po I. sv. vojne zákaz daný Versailskou zmluvou vyvíjať a stavať ponorky. Tak to obchádzali takýmto spôsbom. Vesikko sa potom stala predobrazom nemeckých typov II. VII. a IX. Ponorka zostala zachovaná ako muzeálny exponát v pevnosti Suomenlinna v Helsinkách.

Petrov model je v mierke 1:40 rovnako ako bola U-47 od firmy Robbe a jeho slovami je účel jednoduchý. U-47 je pekný model, veľmi obľúbený a veľa modelárov si ho upravuje k svojmu obrazu. Je však veľký, neskladný a keď je plný vody aj dosť ťažký. Malý Vesikko je taký kompromis a dá sa ľahko úpravou veže zmeniť na rôzne varianty typu II. Farebne sa model s originálnou loďou nekryje, má iba základný náter skôr pripomínajúci iné ponorky typu II.

Grzegorz Jermołaj z Poľska na fotke vpravo priniesol okrem už spomenutej retro spomienke vo forme Melodie aj svoju prvú ponorku U-XXIII

Pavel Kostka z Českej Republiky priniesol model ponorky U82 od firmy Engel v mierke 1/35

Pavel svoju ponorku pred podujatím pripravoval a podarilo sa mu vyriešiť veľa maličkostí aby si podujatie mohol s ponorkou užiť. Spomeniem že konzultovali sme spolu telefonicky problémy s piestovými nádržami dodávané v stavebnici a to hlavne zdeformovanie jedného valca piestovej ponornej nádrže, ktorá bola vyrobená z trubky ktorej stena bola iba 1mm. Pavel to vyriešil tak, že kúpil nové O-krúžky inej tvrdosti / kvality a po poskladaní dokázali takto zdeformovaný valec utesniť.

Na podujatie sa Pavel ozaj poctivo pripravoval, no nie vždy ide všetko podľa plánu a Pavlovi sa pri plavbe vytrhla priechodka predných hĺbkových kormidiel a do trupu začala prúdiť nezadržateľne voda.

Pavel potom ponorku hlavne sušil aby zachránil zaplavenú elektroniku.

Pavel kúpil ponorku už hotovú a teda poskladanú a verím,  že ak by ju staval on dal by pozor na veľa nedokonalostí na ktoré výrobca pozabudol alebo technicky nezvládol správne skonštruovať.

Pavlovi bola verím aspoň malou útechou to, že jeho loď Harro Koebke zaujala veľa divákov a vynikla aj pri nočných plavbách.  

Miroslav Kostroun z Českej Republiky (na fotke vpravo s kolegom a spoluorganizátorom Ferim Valčekom) priniesol ponorky z ktorých spomeniem tri a to – USS George Washington postavená Františkom Karasom (RIP) ktorú Mirek rekonštruoval, Kilo vyrobené 3D tlačou a Gato z kitu. Obe v rovnakej mierke 1:72.

USS George Washington (SSBN-598) bola prvou a vedúcou operačnou ponorka s balistickými raketami Spojených štátov. Prvá z jadrových ponoriek, tretím plavidlom v histórii námorníctva Spojených štátov s týmto menom, na počesť Georga Washingtona (1732–1799), prvého prezidenta Spojených štátov.

Mirek zobral rekonštrukciu ponorky USS George Washington ozaj vážne a vďaka jeho nasadeniu sme mohli vidieť nádherný historický model vyrobený klasickým postupom teda plankovaním a olaminovaním doplnený o kovové skruže v novom šate. Fotky sú z Mirkovho súkromného albumu.

Kilo – je Ruská dieselelektrická ponorka v minulosti stavaná Sovietskym zväzom. Primárne slúži na protilodné a protiponorkové operácie a pobrežné hliadkovanie. Patrí k najtichším konvenčným ponorkám vôbec a sú pre súčasné Rusko dobrým vývozným artiklom. Dnešné ponorky sú už tretej generácie. Mirek kúpil 3D dáta spolu s Rudim Okuliarom od Ota Geržu a vyrobili tak dva exepláre.

Fotky z Mirkovej súkromnej galérie je možné vidieť dole. Tlačená je aj zástavba tesnéhop trupu. Ponorný systém je riešený vakom z Bauhausu o objeme 400ml a peristatickým čerpadlom. Dĺžka ponorky je 995mm a tesný trup má priemer 100mm.

Mirek si minulý rok z Neulengbachu priniesol Gato (na fotke v popredí). V krabici plastikového kitu bol pripabelený ponorný systém, prepážky tesného trupu spolu s kormidlami a stevenkami Davida Merrimana, ako je vidieť z fotiek dole. Model ako taký neposkladaný a kúpil ho od krajana kolegu. Hneď sa do neho pustil. Tento rok už tak Gato plávalo no zatiaľ bez funkčného statického ponárania. Budúci rok v Neulengbachu by mohlo byť hotové.

Trieda Gato patrila k oceánskym dieselelektrickým ponorkám námorníctva Spojených štátov amerických. Bol to hromadne vyrábaný typ a intenzívne nasadený za druhej svetovej vojny, na ktorý naviazaly modifikované ponorky triedy Balao a Tench. Tieto veľké ponorky, určené k operáciám v rozľahlých oblastiach Pacifiku sa vyznačovaly vysokou rýchlosťou plavby na hladine, veľkým dosahom a veľkou zásobou torpéd.

zábery z Mirkovej súkromnej fotogalérie

Werner Lang z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol tri modely. Maketu Turtle a dve dynamické ponorky Delfin a U-Gurki.

Turtle (korytnačka) – bola ponorka navrhnutá v roku 1775 americkým vynálezcom a vlastencom Davidom Bushnellom. Je prvou známou ponorkou v dejinách, ktorá bola použitá pri útoku na nepriateľskú loď s úmyslom ju potopiť. Ponáranie a vynáranie uľahčovala menšia, zvislo umiestnená skrutka. Vztlak sa reguloval vpúšťaním vody do trupu alebo jej vypudzovaním pumpou, ktorú obsluha ovládala nohami. Ďalej ponorka niesla 381 kg olovených závaží, z nich sa dalo 91 kg v prípade núdze odhodiť. Tento model je vyvážený pre presnú teplotu vody a nemá ponornú nádrž rovnako ako jej verný originál. Werner ju tak po položení na vodnú hladinu musel vyberať z dna bazéna. Jednoducho klesla ku dnu. Spôsobené to bolo vyššou teplotou vody v bazéne ako je zvykom, keď nedokázala splývať, lebo hustota vody sa s ďalším rastom teploty znižuje. Zaujímavosť je aj anomália vody, no v tomto prípade táto nebola relevantná.

Delfin je stavebnica od Norberta Brüggena – Modell Uboot Spezialitäten. Werner vynechal sklenenú kupolu, ktorá bola v origináli. Model je veľmi aerodynamický a rýchli.

U-Gurki je vlastný dizajn, tlakový trup pozostáva z nádoby na uhorky, preto ten názov. Celé to váži asi 1,5 kg. Oba modely sa ponárajú len dynamicky.  

Christian Mikulics z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol tri ponorky a to U12 K.u. K Holland 1:32, U10 K.u. K UB1 1:32 a novinku
UB1 tlačenú na 3D tlačiarni z 3D dát od Ota Geržu

prebiehali aj testy a ladenie Švédskej ponorky Sjoörmen

Christian už jednu ponorku z obdobia I. sv. vojny vlastní (na fotke vľavo) a objednal od Ota Geržu ďalšiu ponorku UB-1 (o tejto skutočnej ponorke som písal v roku 2022). Ponorka sa dá kúpiť na RCSubs.cz. Ide o vytlačené sekcie trupu a sadu leptov s nálepkami pod obj. č. SKU 0242 pokiaľ ide o mierku 1:35 alebo SKU 0243 pri mierke 1:30.

Po zoskrutkovaní jednotlivých sekcií trupu skrutkami a maticami M4 bol vonkajší trup hotový. Trebalo však ešte zmazať stopy po 3D tlači a tak nasledovalo tmelenie a brúsenie. Interiér tesného trupu je vyrobený pomocou sivej PVC rúry o priemer 90 mm, do ktorej je vložená technická kostra.

Zadná prepážka je vyrobená z hliníkového krúžku, ktorý zároveň drží celý technický rám. Technický rám je vyrobený zo závitových tyčí M4. Piestová nádrž je vyrobená zo 60 mm hliníkovej trubky.

Ako koncová plocha je použitý 4 mm hliníkový plech, na ktorom sú umiestnené dve servá pre smerové a hĺbkové kormidlo. Tiahla kormidiel sú závitu M2 utesnené prechodkami od Norberta Brüggena. Ako hnací motor je použitý normálny „kartáčový“ jednosmerný motor, aj keď Christian sa pohrával s myšlienkou s moderným bezkomutátorovým (striedavým) motorom, ale ten by bol v trupe veľmi na tesno.
Elektronické komponenty sú umiestnené v prednej časti technickej konštrukcie ako ovládanie záplavovej nádrže, ktoré pomocou magnetov meria otáčky na hnacom hriadeli a tým zaručuje presnú levitáciu ponorky.

Regulátor pohonu je robustný regulátor s 9A pre hnací motor a ako elektronický pomocník na udržiavanie hĺbky je inštalovaný regulátor polohy.

5 kanálový prijímač Futaba je inštalovaný pod ovládaním motora. Napájanie je riešené s 2S Lipo akku, čo umožňuje dlhšiu jazdu a malý priestor pre jej umiestnenie. Napriek tomu bol s ňou malý problém, lebo bola príliš dlhá na to, aby bola uložená v technickom ráme.

Vytvorené bolo predĺženie na konci tesného trupu. Čas prevádzky s Lipo je viac než dostatočný a pohybuje sa okolo 1 hodiny.

Christian a Rudi pri programovaní švédskej pobrežnej ponorky „Sjoörmen“. Je to trieda dieselelektrických ponoriek a v minulosti slúžili švédskemu námorníctvu na obranu pobrežia v Baltskom mori. Neskôr boli odpredané do Singapuru. Tento RC model je vybavený pneumatickým ponorným systémom a ako vidieť z fotografií tesný trup tvorí rúra používaná v stavebníctve.

a Christian pri jej testovaní

Jaroslav Otrusina z Českej Republiky nás po zopár rokoch opäť poctil svojou návštevou a priniesol staronovú Akulu DRAKU a novinku Pjotr Koška „Петр Кошка“ čo bol projekt elektrickej ponorky

Ruská ponorka z roku 1902 – Pjotr Koška / „Петр Кошка„

Návrh inžiniera J. V. Kolbasjeva na ponorku s výtlakom 20 ton bol primárne určený na diverznú činnosť. Podľa plánu by civilná loď s rozobratou ponorkou v nákladnom priestore vplávala do prístavu pod neutrálnou vlajkou. Potom by sa sabotážna ponorka zostavila a umiestnila do vody pomocou žeriavu, aby nakoniec spustila torpédový útok z krátkej vzdialenosti. Torpédomety boli umiestnené tak, že kormové torpédo bolo vypálené buď počas ponorenia sa, alebo potom, čo ponorka prešla pod cieľom. Po torpédovaní cieľa ponorka mala opustiť prístav a čakať na svoju materskú loď.

20 metrov dlhá jedno trupová ponorka pozostávala z 9 častí spojených skrutkami. V tomto projekte bola prvýkrát na svete použitá sekčná metóda stavby ponoriek. Najväčšia časť vážila 1,6 tony a jej úplná montáž trvala približne 6 hodín. Po rozobraní sa všetky časti zmestili do železničných vozňov. Modernizácia ponorky pozostávala z dvoch torpéd kalibru 381 mm (15 palcov).

Pohonný systém pozostával z batérie s hmotnosťou okolo 4 ton a šiestich elektromotorov každý s výkonom 4 HP, z ktorých každý mal vlastný hnací hriadeľ a skrutku. Teoreticky by takéto vybavenie a usporiadanie pohonného systému malo ponorke umožniť veľmi vysokú manévrovateľnosť a malý polomer otáčania, čo je dôležité najmä v úzkych prístavoch. Vztlak ponorky bol zabezpečený naplnením časti objemu sekcie ponorky špeciálnou odľahčenou korkovou hmotou vyvinutou Kolbasyevom. Konštrukčná hĺbka ponoru bola 20 metrov. Maximálna rýchlosť na vode je takmer 9 uzlov, pod vodou 6 uzlov. Čo bol na tú dobu naozaj vynikajúci výsledok. Ukázalo sa, že loď bola schopná zostať v hĺbke periskopu bez pohybu, čo zrejme znamenalo vyprázdnenie záťažových a prepäťových komôr stlačeným vzduchom, ale toto špeciálne zariadenie nebolo nikdy podrobne opísané. Nevýhodou bola krátka dĺžka plavby asi 15 míľ. Maximálny čas strávený v ponorenej polohe bol 20 minút.

Stavba tejto ponorky bola vykonaná v utajení pod vedením N. N. Kutejnikova v dielňach Kronštadtského prístavu (divízia Baltských lodeníc v Kronštadte) v roku 1901. Pri stavbe Kutejnikov prvýkrát použil metódu sekčnej konštrukcie, ktorú vyvinul, a potom v roku 1901 publikoval článok s názvom „Hodnotenie prvkov ponoriek“ v „Informačnom bulletine spoločnosti lodného inžinierstva“.

Keď začala rusko-japonská vojna, vo februári 1904 bola „Петр Кошка“, rozobratá a prepravena na piatich vagónoch po sibírskej železnici na Ďaleký východ do prístavu Port Arthur – foto prístavu tu. Tam bola zostavená pod dohľadom Ing. N.N.Kuteynikov. Počas vojny bola využitá na oklamanie aktivít japonska v prístave Port Arthur. Po vojne bola ponorka „Петр Кошка“ odovzdaná svojmu vynálezcovi J. V. Kolbasyevovi v Sevastopole na experimenty.

… a staronový RC model ponorky Akula DRAKU

Paolo Saccenti z Talianska priniesol päť modelov a meral k nám cestu z Milána čo predstavuje cestu dlhú 960 km v jednom smere. Jemu a jeho manželke Elen patrí veliký veliký obdiv a touto cestou aj poďakovanie.

Paolo priniesol konkrétne nemeckú U-141 Type IID, americký Hunley, SeaWolf od Robbe, taliansky Maiale a obrnenú americkú paroloď USS Monitor

U-141 Type IID patrí najnovším modelom ktoré Paolo postavil. Na fotkách vidieť že ponorka je naozaj veľká a pri dĺžke trupu 1700mm plávala ozaj majestátne. Ide o model zo stavebnice od britskej firmy Sheermodels UK v mierke 1:27. Pre potápanie sa Paolo rozhodol pre menej používaný systém s a tlakovú balastnú nádrž, čerpadlo a uzatvárací ventil s pomocou servopohonu.

Objednávka na stavbu skutočnej ponorky bola zadaná lodenici Deutsche Works v Kieli 25. septembra 1939. Kýl bol položený 12. decembra toho istého roku a spustená na vodu 27. júla 1940. Uvedená do prevádzky pod vedením nadporučíka Heinza-Otta Schultzeho bola 21. augusta 1940. Po uvedení do prevádzky patrila do 23. októbra 1940 k 1. U-flotille v Kieli ako cvičné plavidlo. Následne od 24. októbra 1940 do 30. apríla 1941 bola s rovnakým poslaním, ale v 21. U-Flotille v Neustadte a neskôr v Pillau. Na začiatku vojny proti Sovietskemu zväzu bola loď od 1. mája 1941 do 30. septembra 1941 pridelená k 3. U-flotille v Kieli, keď sa potom opät ako cvičná vrátila nazad k 21. U-Flottille v Pillau. Naposledy bola U 141 od marca 1945 do 5. mája 1945 ako cvičná ponorka v 31. U-Flotilla v Hamburgu. Spolu absolvovala štyri bojové nasadenia a potopila dovedna 5 obchodných lodí.

Nemecké ponorky Type IID boli zväčšenými verziami pôvodných Type II. U-141 mal výtlak 314 ton na hladine a 364 ton pod ňou. Ponorka mala celkovú dĺžku 43,97 m, dĺžku tlakového trupu 29,80 m, šírku 4,92 m, výšku 8,40 m a ponor 3,93 m . Ponorku poháňali dva štvortaktné, šesťvalcové dieselové motory MWM RS 127 S s výkonom 700 konských síl (510 kW / 690 k) pre plavbu na hladine a dva elektromotory Siemens-Schuckert PG VV 322/36 s výkonom 410 konských síl (300 kW / 400 k) na použitie pri ponorení. Mala dva hriadele a dve lodné skrutky o priemere 0,85 m. Ponorka bola schopná operovať v hĺbkach 80 až 150 metrov (260 – 490 stôp). Ponorka mala maximálnu rýchlosť na hladine 12,7 uzla (23,5 km/h) a maximálnu rýchlosť pod hladinou 7,4 uzla (13,7 km/h). Keď bola ponorená, mohla operovať do vzdialenosti 35 až 42 námorných míľ (65 až 78 km) rýchlosťou 4 uzly (7,4 km/h). Vynorená mohla prejsť 3 800 námorných míľ (7 000 km) rýchlosťou 8 uzlov (15 km/h). U-141 bola vybavená tromi 53,3 cm (21 palcov) torpédometmi na prove, piatimi torpédami alebo až dvanástimi torpédovými mínami typu A a 2 cm (0,79 palca) protilietadlovým kanónom. Posádka sa skladala z 25 mužov.

Paolo pre účely nočných jázd priniesol aj model ako podľa jeho slov nie je síce ponorka, ale plaví sa s ním v noci, keď je streľba z dvoch zbraní v tme je veľmi choreografická.

USS Monitor – bola americká obrnená vojnová paroloď prevratnej konšrukcie postavená podľa plánov švédského inžiniera a vynálezcu Johna Ericssona. Ako prvá loď tohoto typu dala USS Monitor meno konštrukcii vojnových lodí — monitorom.

Hunley – CSS H. L. Hunley bola miniponorka Konfederovaných štátov amerických nasadená do boja za americkej občianskej vojny. Počas niekoľko svojich plavieb sa celkom trikrát potopila, přičom zahynulo celkom 21 členov ich posádok. Dňa 17. februára 1864 podnikla svuju v poradí tretiu a zároveň prvú bojovú plavbu. Behem nej potopila unionistickou vrtuľovú šalupu USS Housatonic, čo bol prvý úspešný ponorkový útok v historii. Samotná Hunley sa pri akcii tiež potopila a celá jej posádka zahynula. Vrak bol nájdený až v roku 1995. V roku 2000 bol vytiahnutý a vystavený vo Warren Lasch Conservation Center v North Charlestonu v štáte Južná Karolína

Maiale – koncept malej ponorky s posádkou nesúcej bombu bol vyvinutý a patentovaný britským námorným dôstojníkom v roku 1909, ale nikdy nebol použitý počas prvej svetovej vojny. Talianske námorníctvo experimentovalo s primitívnou malou ponorkou (Mignatta) nesúcou dvoch mužov a mínu. Toto plavidlo úspešne potopilo rakúsko-uhorskú bojovú loď SMS Viribus Unitis 1. novembra 1918.[1]

Prvým skutočne praktickým ľudským torpédom bolo talianske Maiale , ktoré bolo vo väčšine vyrobených kusov poháňané elektricky s motorom o výkone 1,6 konských síl (1,2 kW). Pri maximálnej rýchlosti 3 uzly (5,6 km/h) často trvalo až dve hodiny, kým dosiahlo svoj cieľ. Dvaja členovia posádky v potápačských oblekoch išli obkročmo, každý bol vybavený kyslíkovým prístrojom na dýchanie. „Prasa“ sa dalo v prípade potreby ponoriť do hĺbky 15 metrov (49 stôp) a hypoteticky do 30 metrov (98 stôp). Po príchode k cieľu bola odnímateľná hlavica uvoľnená na použitie ako príčesná mína. Ak cieľ nebol spozorovaný, potápači potom odviezli mini ponorku nazad do bezpečia.

na fotke dole – Maiale vystavené v Museo nazionale della scienza e della tecnologia Leonardo da Vinci, v Talianskom Miláne

Manfred Walletschek z Rakúskeho klubu IGU Austria priniesol ponorku TYP XXIII, IXD2 a Donau Seals na fotke vpravo

práve DONAUSEALS spomeniem detailnejšie lebo tentokrát sa jedná o jednu „Fantasy ponorku“ a tak nemá žiadnu predlohu.

„Donauseal“ je statická ponorka založená na bývalej stavebnici od firmy ROBBE.

Nadstavba je vyrobená zo sklolaminátu a dve figúrky „Actionmana“ dotvárajú reálnosť tohoto modelu spolu s množstvom nainštalovaných LED diód. Aby sa s modelom dalo staticky potápať, bola do modelu nainštalovaná 500 ml záťažová nádrž.

Pohon tvorí bezkomutátorový motor od firmy Hacker, napájanie je dostatočne dimenzované a skladá sa z dvoch lítium-polymérových ​​akku. Jednen akku napája pohon a druhá záťažovú nádrž a osvetlenie. Aby boblo zabezpečené, že pozícia modelu zostane stabilná aj pri ponorení, je nainštalovaný tlakový senzor hĺbky, ktorí pôsobí na zadné hĺbkové kormidlá.

Peter Kováč zo Slovenska sa zúčastnil iba v sobotu no priniesol model, ktorý bol už vyhodený v starom železe a určený na likvidáciu. Bol celokovový a tak bol opäť spojazdnený a spustený na vodu a týmto i zachránený. Jednalo sa o podobný model ponorky ako Vessiko Petra Jašeka.

Mario Poller z Nemecka zavítal na podujatie do Rače po prvý krát a priniesol hneď niekoľko zaujímavých ponoriek. Prvú ktorú spomeniem je…

UC-1 a je to vlastne ponorka vyvinutá na základe ponoriek triedy UB-1. Jednalo sa mininosnú ponorku nemeckého cisárskeho námorníctva z obdobia I. sv. vojny. Vyznačovali sa malými rozmermi a jednoduchou konštrukciou, umožňujúcou ich rýchlu stavbu. Boli to vôbec prvé minonosné ponorky zaradené do služby (ruská minonosná ponorka Krab bola síce rozostavaná skôr, ale dokončená až neskôr).

Mario vytlačil na 3D tlačiarni aj míny a tie počas plavby jeho ponorka vypúšťala a takto sa mi to podarilo zachytiť aspoň na fotoaparát. Na fotke dole je vidieť šachty v prednej časti trupu kde sú míny umiestnené.

ďalší projekt ktorý Mario priniesol je model ponorky s popisom

PRÍSNE TAJNÉ

XXIX H – nikdy nepostavaný dizajn ponorky Type-XXIX-H mal nahradiť všadeprítomnú rodinu ponoriek Type-VIIC. Bolo vyrobených viac ako 700 lodí VII a tvorili chrbticu Kriegsmarine počas II. sv. vojny, ale v roku 1945 boli čoraz zastaralejšie. Preto sa uvažovalo o novom dizajne pre severný Atlantik. Koncept Type-XXIX bol rad 9 konceptov trupu. Tieto sa pohybovali od 681 ton do 1 035 ton a mali šesť až dvanásť torpédometov. Vojnu prežili len plány s modelom -H a tie sú základom tohto o čo sa s nami Mário prišiel podeliť a predviesť.

STEALTH – Typ-XXIX-H bola prvou ponorkou, ktorá do konštrukcie začlenila nenápadné tvarovanie. Aj dnes to naznačuje len jeden alebo dva najnovšie návrhy. Fazetované boky a šikmá plocha boli podobné ako pri „stealth“ stíhačke F-117, ale namiesto odkláňania radarových vĺn boli určené na odklonenie aktívnych sonarových pingov od nepriateľských vojnových lodí.

Typ XXIX-H vychádzal z predchádzajúcich návrhov, predovšetkým z ponorky typu XXI („Elektroboote“), ktorá je právom považovaná za najpokročilejšiu ponorku druhej svetovej vojny. Ponorky doteraz operovali väčšinou na povrchu, najmä počas dlhých tranzitov. „Elekroboote“ použil svoj šnorchel (holandský vynález), aby zostali v podstate ponorené, aj keď bežala na svojich dieselových motoroch – šnorchel poskytoval motorom vzduch. Ďalším pokrokom bolo, že všetky torpédomety boli na prove a palubné delá používané na útočenie na obchodné lode boli odstránené. To odrážalo operačné skúsenosti a realitu dominantných protiponorkových schopností spojencov.

Mario získal ako jediný cenu v kategórií KONŠTRUKTÉR a to ako práve za oba spomenuté modely a to UC-1 ktorá ukážkovo vypúšťala míny a za predstavenie projektu XXIX H

Vo štvrtok v predvečer podujatia mi písal náš kamarát Béla Tibor Király z Maďarska, že síce tak na rýchlo, ale či by sa mohol zúčastniť jeho známi Attila Osvat s ponorkou. Odpoveď znela samozrejme, veď máme radi všetkých modelárov 🙂

Attila Osvat z Maďarska prišiel so synom a tak László Benkó aspoň počas soboty mohol pokecať v rodnej reči.

Attila predviedol model Akuly od výrobcu Engel – modellbau prvej generácie ktorej predloha bola navrhnutá a vyrobená v bývalom Sovietskom zväze.

Akula – Projekt 971 Ščuka (v kóde NATO teda trieda Akula) je trieda Sovietských útočných ponoriek s jadrovým pohonom. Okrem neho je vybavená dvomi záložnými dieslovými generátormi, ktoré dokážu zabezpečiť dodávku energie do systémov ponorky až na desať dní. Prvú z ponoriek spustili do vôd Tichomorkej flotily v roku 1984. Posádku tvorí 73 námorníkov. Ponorka sa vie pohybovať rýchlosťou 33 uzlov pod vodnou hladinou. Vybavená je 7-listou lodnou skrutkou. Zvláštnosťou konštrukcie sovietskych ponoriek je inštalácia núdzových alebo manévrovacích pohonov pre pomalú a tichú plavbu. Trieda Akula má vysúvacie obežné koleso so štvorlistovou skrutkou na spodnej strane trupu na ľavo a pravo-boku, ktoré sú poháňané elektromotormi s výkonom okolo 400 koní. To stačí na rýchlosť až 5 uzlov v pokojných vodách. Ponorka je rozdelená na 6 sekcií a v prípade, že na palube vypukne požiar postihnutá oblasť sa uzavrie a hasiaci systém vypustí freónový plyn na uhasenie požiaru. Ak je ponorka veľmi vážne poškodená, že musí byť opustená, všetky Akuly majú záchrannú kapsulu v strede veže , ktorá je navrhnutá tak, aby všetkých členov posádky bezpečne vyniesla na hladinu – aj keď je ponorka v maximálnej hĺbke ponoru. Akuly sú vybavené štyrmi torpédometmi 533 mm a 650 mm. Môžu byť vystreľované torpéda , protiponorkové strely a
riadené strely alebo môžu byť vystreľované morské míny . Rúry 650 mm je možné osadiť kompenzačnými priechodkami, takže ich možno použiť aj pre zbrane kalibru 533 mm.

Peter Mistelbacher z Rakúska mal v pláne vziať dve ponorky, no nakoniec kvôli logistickým problémom od toho upustil a podporil nás aspoň účasťou spolu so svojou polovičkou Susanne po oba dni.

– poďakovanie a vyhodnotenie

Odovzdali sme dovedna deväť cien. Šesť ich putovalo STAVITEĽ-om jednu sme udelil aj v kategórií KONŠTRUKTÉR. Cenu LONG WAY PARTICIPANT získal najvzdialenejší účastník. PUTOVNÝ POHÁR tentokrát putoval k susedom do Českej Republiky, presnejšie na Moravu.

Ročník 2024 má doposiaľ prvenstvo v počte novo predstavených ponoriek. Bolo ich rekordne 15 a možno aj táto cena, ktorú udelujeme je jednou z vecí, ktorá motivuje stavať a predstavovať nové modely práve v Bratislave. Otcom tejto skvelej myšlienky udelovať cenu STAVITEĽ, ako aj cenu KONŠTRUKTÉR je Petr Jašek z Ústí na Labem a touto cestou Petrovi veľmi pekne ĎAKUJEME.

Tento rok si každý modelár / účastník mohol nominovať iba jednu zo svojich ponoriek pre cenu divákov a to preto, aby ich nebolo na výber príliš veľa, ale iba toľko koľko je štartujúcich modelárov. Od budúceho ročníka bude podmienka aj to, aby bol model finálne dokončený a plne funkčný. Každý účastník tak má možnosť šancu spravodlivo získať PUTOVNÝ POHÁR, ktorého voľbu prenechávame výlučne verejnosti hlasovaním.

Paolo Saccenti z Talianskeho klubu A.MO.N.Associazione MOdellismo Navigante nám daroval na znak priateľstva logo ich klubu a tak bude mať čestné miesto v našej klubovni hneď vedľa IGU Austria. Ďakujeme a tešíme sa na spoluprácu. Je to pre nás veľký záväzok.

Ivanke a jej Ferimu patrí jedo špeciálne poďakovanie za zorganizovanie a označenie ponoriek pre „cenu publika – PUTOVNÝ POHÁR“ a následne oslovenie divákov aby odovzdali svoj hlas.

O dodržiavanie pitného režimu, stravovania a rovnako ozvučenia sa aj tento ročník postaral náš kamarát Ferino a pravou rukou mu bol Mihal a v našej poľnej kuchyni im to išlo na výbornú, veď sú už zohratá dvojka 😀 Pripravili mnoho dobrôt a na sobotu večer aj Ferinov tradičný guláš. Poďakovanie patrí aj mojej mamine a Feriho Ivanke za slané a sladké dobroty.

Celému tímu, ktorý sa o nás vzorne staral posielame veľké ĎAKUJEME

Na koniec môjho článku by som rád venoval priestor aj zopár riakov jednému pánovi modelárovi, ktorý už žiaľ nieje medzi nami no jeho ponorky a to minimálne dve je možné stále vidieť na podujatiach.

František Karas (RIP) – bol to priekopník RC modelov ponoriek v bývalom Československu.

František Karas na fotke vľavo. Foto je z nultého ročníka SubRegatty v roku 2008.

Najslávnejšia a najstaršia z jeho ponoriek je USS George Washington. Tú dnes vlastní Miroslav Kostroun a v článku ste o nej mohli čo to postrehnúť. Druhú ktorú začal stavať a nedoknčil zaparkovala v doku u Mihála a je to konverzia Revell stavebnice Triedy VII C v mierke 1:72.

Minulý rok v Neulengbachu sa stal šťastným majiteľom ponorky Revell VII C aj Mihal a tak sa môžeme pochváliť, že aj u nás v klube máme jednu ponorku od priekopníka v Československu. Treba ju dokončiť a teším sa na to keď sa s Mihalom do toho pustime a čoskoro aj predvedieme na podujatí.

Náš kamarát Martin Velek v časopise RC Modely 3/2024 o Františkovi Karasovi, ktorého veľmi dobre poznal napísal zopár viet.

„Nicméně definitivní infekci ponorkářským bacilem a související mode-lařinou, pominu-li igráckou bakelitovou reaktivní ponorku na balónek a její vlastnoručně postavený, ale pro špatně utěsněnou gumovou membránu nevalně fungující celodřevěný protějšek (domníval jsem se původně, že ze stavebnice, ale spíš podle plánku v Ábíčku) mi zařídili až kamarádi Michal Černý a modřanský málem soused František Karas (RIP). František byl muž mnoha dovedností, betlémář tvůrčí i sběratel, výborný sborový zpěvák, a především strojař z Mikrotechny, pan modelář a autor mnoha lodí většinou ve dvousetině, včetně plně funkčního RC modelu atomového George Washingtona, odpalujícího rakety, ale také i velejednoduché Tinky z instalatérských trubek a jiného dostupného materiálu, ideální první ponorky s plnohodnotnou ponořovací statikou.„

– záver

Oba dni sa niesli v priateľskom duchu, oddychu a od súťaže Európskeho pohára sme definitívne upustili. Bazén tak ostal prístupný bez obmedzení po celý čas a všetci odchádzali domov spokojný, s úsmevmi na tvárach a hlavne s prísľubom, že o dva roky sa stretneme na rovnakom mieste znova. O toto nám išlo a to bol hlavný zámer podujatia. Ten sa naplnil čo nás organizátorov nesmierne teší a je pre nás tou najväčšou odmenou.

Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí nás podporili, či už morálne, finančne ale hlavne svojou účasťou. Vaša participácia je pre nás veľmi cenná a dôležitá. Veríme, že s jej príspevkom bude SubRegatta naďalej rásť, no zostane verná svojmu komornému a priateľskému duchu.
Tešíme sa na spoločné stretnutia a nezabudneme na hodnoty, ktoré nás spájajú.

budeme sa na vás tešiť v Bratislave aj v roku 2026 ale dovtedy…

…sa s väčšinou z vás uvidíme už budúci rok na strenutí v Rakúskom Neulengbachu 13. a 14. Septembra. Podujatie, ktoré bude rovnako zamerané ako to naše a organizátor bude náš partnerský klub IGU Austria.

DOVIDENIA, ďakujeme za pozornosť…

čo o nás napísali naši hostia možete vzhliadnuť TU

vzhliadnite aj fotky ktoré nám poslal Grzegorz Jermołaj

…a ja pridám ešte tiež zopár fotiek 😀

Lászlov parník REMÈNY

---

Ako vyzeral ročník 2022 môžete vzhliadnuť pod týmto odkazom: SubRegatta 2022